15–30 minút, ktoré menia všetko
Často si myslíme, že s deťmi trávime veľa času.
Ale keď sa na chvíľu zastavíme – ako často sme naozaj prítomní?
Nie s telefónom v ruke, nie mysľou pri práci,
ale jednoducho – tu a teraz.
Byť s dieťaťom neznamená len byť v tej istej miestnosti.
Byť s dieťaťom znamená, že cíti: teraz ma naozaj vidíš.
Prečo krátke chvíle znamenajú viac ako dlhé hodiny
Niekedy sme s deťmi celý deň,
ale naše myšlienky sú úplne inde.
Deti to cítia.
Nepočítajú minúty, ale vnímajú našu pozornosť.
Nepamätajú si, koľko času sme s nimi boli,
pamätajú si, akí sme boli, keď sme s nimi boli.
Pätnásť či tridsať minút úprimnej pozornosti
povie dieťaťu viac ako dlhý deň v zhone:
„Vidím ťa. Si pre mňa dôležitý.“
Ako môžu tieto minúty vyzerať
Netreba nič veľké plánovať.
Nie je dôležité čo robíte, ale ako to spolu prežijete.
Napríklad:
• prečítať si krátky príbeh a o ňom sa porozprávať;
• niečo spolu nakresliť, bez cieľa, len pre radosť;
• ľahnúť si na zem a vymýšľať, na čo sa podobajú tvary na strope;
• ísť na prechádzku bez telefónu a bez cieľa;
• pozrieť si staré fotografie a spomínať;
• počúvať hudbu a hádať, aké má melódia pocity;
• alebo len tak sedieť v tichu, cítiť, že ste spolu.
Tieto malé chvíle zostanú v srdci.
Po týchto chvíľach
Keď ich prežijete naplno,
môžete sa vrátiť k práci, k povinnostiam, k telefónu –
ale s ľahším pocitom:
Bol som tu. Dal som to, čo je najdôležitejšie.
Tieto minúty neberú energiu –
vracajú ju.
Lebo spojenie s dieťaťom nie je úloha.
Je to pripomenutie toho, na čom skutočne záleží.
